Pri zdravotných odvodoch je situácia odlišná v tom, že živnostník, ktorý má súčasne zamestnanie aj živnosť, nie je povinný platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie z titulu podnikania. Je to tak preto, lebo takéto preddavky už platí z titulu svojho zamestnania Ako živnostník popri zamestnaní však môže preddavky platiť dobrovoľne.
Skutočnosť, že takáto osoba nemusí platiť preddavky na zdravotné poistenie však neznamená, že nemusí platiť zdravotné poistenie vôbec. Naopak, tak ako z príjmov dosiahnutých ako živnostník, tak aj z príjmov dosiahnutých ako zamestnanec musí uhradiť zdravotné poistenie vo výške 14%, a to raz ročne, vždy po ročnom zúčtovaní preddavkov na zdravotné poistenie. Toto zúčtovanie vykonáva zdravotná poisťovňa do konca septembra, na základe daňového priznania, ktoré živnostník/zamestnanec podal do konca marca prípadne do konca júna.
Zjednodušene, v ročnom zúčtovaní preddavkov na zdravotné poistenie sa zo všetkých príjmov zo zamestnania aj zo živnosti za uplynulý rok spoločne vypočíta 14%-ný zdravotný odvod. Od tohto čísla sa potom odpočítajú preddavky na zdravotné odvody, ktoré osoba zaplatila ako zamestnanec. Kladný rozdiel sa jej vráti a záporný zasa musí doplatiť. Zjednodušene povedané.
Z tohto dôvodu môže byť živnosť popri zamestnaní výhodná napríklad pre tých, čo vykonávajú podnikateľskú činnosť popri zamestnaní iba príležitostne, v malom rozsahu, prípadne vôbec. Otvorená živnosť ich mesačne nič nestojí (neplatí z nej žiadne preddavky) a ročné zúčtovanie zdravotných odvodov ich neprekvapí veľkým doplatkom.
Ak však živnostník popri zamestnaní podniká „vo veľkom“ hneď od začiatku, dobrovoľné preddavky na zdravotné poistenie sa mu môžu neskôr hodiť. Predpláca si nimi v podstate výročné zdravotné odvody. Prípadne si môže založiť s.r.o. kde neplatí zdravotné odvody vôbec.
ŽIVNOSŤ A ZAMESTNÁVATEĽ
Pracovný pomer v zásade nebráni založeniu živnosti. Je pritom jedno, či ide pracovný pomer na celý pracovný úväzok (často nazývaný aj ako trvalý pracovný pomer) alebo iba pracovný pomer uzavretý na kratší pracovný čas.
Ak sa však zamestnanec rozhodol založiť si popri práci aj živnosť, mal by mať na pamäti jedno zásadné obmedzenie: Podľa zákonníka práce platí, že zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Inak zamestnanec riskuje postih za porušenie pracovnej disciplíny.
Keďže táto formulácia umožňuje relatívne široký výklad, môžeme len odporúčať aby sa zamestnanec ešte pred tým, ako sa rozhodne pre založenie živnosti, písomne vopred zamestnávateľa opýtal, či nemá nič proti. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, podľa zákonníka práce platí, že súhlas udelil.
