Zrážky zo mzdy predstavujú nástroj vykonávania exekúcie, ktorým súdny exekútor zasahuje do čistého príjmu dlžníka, konkrétne jeho mzdy ako zamestnanca. V praxi to znamená, že ak dlžník nesplatí svoj dlh, je mu na základe exekučného príkazu vyplácaná len časť čistého platu zo strany zamestnávateľa. Pri tomto postupe však existuje pravidlo, ktoré stanovuje maximálnu výšku zrážok zo mzdy, a to výšku pohľadávky a jej príslušenstva (napríklad úroky z omeškania). Tým je zabezpečené, že zrážky zo mzdy nikdy neprekročia túto sumu.
Dôležité je mať na pamäti, že zrážky zo mzdy sa realizujú iba z čistej mzdy dlžníka. Nie je možné zasahovať do časti mzdy, ktorá slúži na úhradu daní, sociálneho ani zdravotného poistenia. Sociálne zabezpečenie zamestnanca-dlžníka je tak chránené a nemôže byť ohrozené vykonávaním zrážok zo mzdy.
Od 1.7.2023 platí, že pri zrážkach zo mzdy existuje obmedzenie týkajúce sa sumy, ktorá nesmie byť zrážaná zo mzdy zamestnanca-dlžníka. Toto obmedzenie sa nazýva základná mzda a zabezpečuje, aby dlžník po vykonaní exekúcie zostal s dostatočným príjmom na základné životnej potreby pre seba a svoju rodinu. Táto suma základnej mzdy sa vypočíta ako 140 % sumy životného minima a aktuálne musí dlžníkovi po zrážkach zo mzdy zostať aspoň 376,43 eur.
Je však dôležité poznamenať, že táto suma nie je vždy rovnaká a môže sa meniť v závislosti od výšky životného minima. Právna úprava tiež ustanovuje rozdielne sumy základnej mzdy v závislosti od druhu pohľadávky, ktorá sa vymáha exekúciou zrážkami zo mzdy. Existujú isté výnimky, napríklad pri pohľadávke na výživnom alebo pri inej prednostnej pohľadávke.
Zrážky zo mzdy na výživné maloletého od 1.7.2023:
V prípade zabezpečenia splnenia dlžného výživného na maloleté dieťa je základná mzda upravená osobitne, pričom ide o vyššie spomínanú osobitosť alebo výnimku. Zákonodarca stanovil najnižší limit základnej sumy, ktorá sa nesmie zrážať z čistej mzdy dlžníka, a to v prípade, ak je dlžnou pohľadávkou výživné na maloleté dieťa.
Výživné na maloleté dieťa je považované za najdôležitejšiu prednostnú pohľadávku, a preto bola v tomto prípade stanovená konkrétna suma pre základnú sumu. Táto základná suma sa vypočítava ako 60 % životného minima, čo od 1.7.2023 predstavuje sumu 161,32 eur. Z tejto čiastky sa ešte vypočíta 70 %, čo je 112,93 eur. Práve suma 112,93 eur predstavuje nezrážateľnú časť z čistej mzdy dlžníka, ak je vykonávaná exekúcia na zabezpečenie splatenia dlžného výživného na maloleté dieťa.
Je dôležité brať do úvahy túto špecifickú úpravu základnej sumy pri zrážkach zo mzdy, keď je dlžba spojená s výživným na neplnoleté dieťa. Týmto opatrením je zabezpečené, že dostatočná suma zostáva dlžníkovi, aby sa mohol primerane starať o svoje maloleté dieťa aj počas vykonávania exekúcie.
Zrážky zo mzdy na prednostné pohľadávky od 1.7.2023:
- Medzi ďalšiu osobitnú skupinu pri výpočte základnej sumy patria ostatné prednostné pohľadávky, teda také, ktoré nesúvisia s výživným na maloleté dieťa.
Exekučný poriadok definuje nasledujúce prednostné pohľadávky:
- Pohľadávky týkajúce sa výživného,
- Pohľadávky náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví,
- Pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselným trestným činom.
- Pohľadávky náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže voči obvineným a odsúdeným a voči bývalým obvineným a bývalým odsúdeným.
- Pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné a sociálne poistenie, na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a ďalšie.
V prípade prednostných pohľadávok je základná suma, ktorá sa nesmie zrážať z čistej mzdy dlžníka, stanovená na 100 % životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Táto suma predstavuje 268,88 eur od 1.7.2023. Týmto spôsobom sú stanovené nižšie limity, ktoré zabezpečujú, že dlžníkovi zostane minimálna čiastka z jeho čistej mzdy za každých okolností. Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť rýchlejšie a efektívnejšie vymoženie dlžných čiastok vyplývajúcich z takých pohľadávok, ktoré sú považované za najdôležitejšie v spoločnosti.
Zrážky zo mzdy rodiča a poberateľa dôchodku od 1.7.2023:
Právna úprava primerane zohľadňuje povinnosť dlžníka vyživovať ďalšie osoby, čo môže zahŕňať aj starostlivosť o maloleté dieťa, alebo v prípade dôchodcov, zabezpečovanie živobytia ďalšej osoby. Cieľom základnej sumy je zabezpečiť dostatočný príjem na uspokojenie základných životných potrieb. Pri výpočte tejto sumy je teda potrebné vziať do úvahy aj rodinné záväzky.
Pre rodičov, ktorí sa starajú o maloleté dieťa a majú dlh napríklad na úvere, bude z čistej mzdy odrátaná suma 376,43 eur navýšená o 94,10 eur, čo predstavuje 25 % základnej sumy.
Poberateľom dôchodku sa rovnako uplatní základná suma vo výške 140 % životného minima. Avšak v prípade, ak poberateľ dôchodku zároveň vyživuje ďalšiu osobu, k základnej sume sa pripočíta ďalších 50 % základnej sumy.
Základná suma pre poberateľov dôchodkov bude teda odrátaná v sume 140 % životného minima, s pridanou položkou vo výške 50 % základnej sumy, ak sa starajú o ďalšiu osobu. To predstavuje väčší podiel než u bežných pracujúcich, kde sa pridáva iba 25 % základnej sumy, ak je dlžník rodičom vyživujúcim maloleté dieťa.
Týmto spôsobom je zabezpečené, že zrážky zo mzdy berú do úvahy osobitosti a záväzky dlžníkov voči ďalším osobám, čo pomáha zabezpečiť primeraný životný štandard pre rodiny a poberateľov dôchodkov počas exekúcie.
Rozsah zrážok zo mzdy – pravidlo tretín:
Aj keď z čistej mzdy dlžníka nemožno zrážať základnú sumu, dlžníkovi v konečnom dôsledku nezostane iba 376,43 eur, napríklad z celkovej mzdy. Exekučný poriadok upravuje tzv. pravidlo tretín, ktoré stanovuje postup, akým sa vykonávajú zrážky zo mzdy.
Najprv sa od čistej mzdy odráta základná suma. Následne sa tento zostatok zaokrúhli na eurocenty smerom nadol, aby bol deliteľný tromi. Potom sa pristupuje k exekúcii z jednotlivých tretín tohto zaokrúhleného zostatku. To, koľko tretín sa použije na úhradu dlhu, závisí od toho, či sa vykonávajú zrážky na úhradu prednostných alebo neprednostných pohľadávok.
V prípade neprednostných pohľadávok sa zrážka vykonáva len z prvej tretiny zostatku po odrátaní základnej sumy. Pri prednostných pohľadávkach možno použiť až dve tretiny tohto zostatku, ale najprv sa použije druhá tretina na splatenie prednostných pohľadávok a až ak by táto nestačila, budú sa prednostné pohľadávky platiť aj zrážkami z prvej tretiny, spolu s neprednostnými pohľadávkami.
Týmto spôsobom je stanovený postup zrážok zo mzdy, ktorý zabezpečuje, že dlžníkovi zostáva primeraná časť jeho mzdy na uspokojenie životných potrieb, pričom sú dodržiavané priority vymoženia prednostných pohľadávok.
Zrážky bez obmedzenia od 1.7.2023:
Zmena sumy životného minima ovplyvňuje aj ďalší aspekt exekučných zrážok. Po odpočítaní základnej sumy z čistej mzdy sa získava tzv. zvyšok čistej mzdy. Ak tento zvyšok čistej mzdy prekročí trojnásobok základnej sumy, teda trojnásobok sumy 376,43 eur, možno exekučným zrážkami postihnúť celú časť sumy, ktorá presahuje tento trojnásobok.
Toto sa nazýva „zrážky bez obmedzenia.“ Nezáleží na výške tejto presahujúcej sumy, alebo aký je jej konkrétny rozsah. Ak by sme napríklad mali zamestnanca s čistým príjmom 1500 eur, zvyšok čistej mzdy by bol 1123,57 eur, a preto by nebolo možné uplatniť zrážky bez obmedzenia. Avšak suma, nad ktorú sa exekuuje bez obmedzenia, je podľa nariadenia od 1.7.2023 stanovená na 1129,29 eur.
Výpočet je nasledovný: 1500 – 376,43 = 1123,57 eur (a to je menej ako 1129,29 eur, nad ktorú možno exekuovať bez obmedzenia).
Ak hovoríme o vymáhaní neprednostných pohľadávok, aby sa u zamestnanca uplatnil inštitút zrážok zo mzdy, musel by tento zarábať čistý príjem najmenej približne 1505,73 eur.
Vďaka tejto úprave exekučných zrážok sa zabezpečuje, že dlžníci s nižšími príjmami sú chránení pred prílišnou exekučnou záťažou, a že zrážky z platu sú v súlade s ich finančnou situáciou.
