Posledné roky sa slovo inflácia spomína stále viac a už dávno nielen v kontexte s pandémiou koronavírusu, ktorá už podľa dnešných dát s určitosťou odštartovala zmenu trendu v ekonomike pre nadchádzajúce roky. Inflácia je v trhovej ekonomike jav kedy dochádza k dlhodobému rastu cien tovarov a služieb. To v praxi znamená, že napríklad za 1 € v budúcnosti nakúpime menej ako dnes. Alebo z iného uhlu pohľadu – peniaze strácajú na svojej hodnote.
Slovenská republika sa stala v roku 2009 súčasťou eurozóny a začalo na svojom území používať EURO € ako zákonné platidlo. Ako spoločnosť sme sa vtedy dohodli, že táto mena má pre nás určitú hodnotu a budeme za ňu zamieňať, vymieňať a stanovovať hodnotu iných statkov a služieb, s ktorými denne prichádzame do kontaktu. Na základe tohto princípu fungujú všetky dnešné peniaze. Zjednodušene sa dá povedať, že my ľudia veríme, že napríklad za 20€ si môžeme nakúpiť tovar v hodnote 20€. Dnešné peniaze už dávno nie sú kryté zlatom ako kedysi a tieto naše „papierové“ peniaze majú len takú hodnotu akú sme im ako spoločnosť ochotní pripísať.
Udržanie miery inflácie na optimálnej hranici má na starosti ECB – Európska Centrálna Banka, ktorá sa snaží zachovať cenovú stabilitu v eurozóne ako celku a teda aj udržiavať infláciu v strednodobom horizonte na úrovni 2%. To znamená, že sa zameriava na celkovú mieru inflácie v eurozóne. Keďže hospodárstvo eurozóny pozostáva z niekoľkých rôznych krajín, nie je jednotné – a to isté platí aj pre infláciu.
Čo je za súčasným rastom inflácie?
V septembri 2021 zaznamenalo Slovensko najvyššiu mieru inflácie od roku 2004. V uplynulom mesiaci medziročne vzrástla o 5,1 percenta, v porovnaní s augustom sa rast cien zrýchlil o 1,8 percenta. Vyplýva to z dnes Eurostatom vydaného rýchleho odhadu pre krajiny eurozóny. Najviac k rastu cien nielen u nás ale aj v ostatných krajinách eurozóny prispievajú energie, ktoré sa z augustových 15,4 percenta posunuli na 17,4 percenta medziročného rastu. Najvyšší nárast hneď po energiách zaznamenávajú neenergetické priemyselné tovary s medziročným rastom o 2,1 percenta. Veľmi podobne sú na tom aj potraviny, alkohol a tabak. Došlo aj k zdraženiu služieb a to o 1,7 percenta.
Vďaka zvyšovaniu inflácie v týchto jednotlivých kategóriách sa celková inflácia v eurozóne v súčasnosti vyšplhala najvyššie od vzniku Eura a to na 4,9 percenta. ECB na rozdiel od niektorých analytikov naďalej očakáva, že sa inflácia v priebehu budúceho roka vráti k stanovenému cieľu. Prezidentka ECB Christine Lagardeová nedávno povedala, že banka preto neplánuje na súčasný výkyv reagovať sprísnením menovej politiky. „Za tejto situácie by sprísnenie menovej politiky len prehĺbilo negatívne dopady na ekonomiku,“ vyhlásila šéfka ECB.
